"People are supposed to fear the unknown, but ignorance is bliss when knowledge is so damn frightening." - Anita Blake

Broke the silence promise.

"I wondered if I had offended him. I wondered if I cared." - Anita

4. srpna 2011 v 21:16 | Anna
Bonsoir, petites!
Je to nejaká doba, čo som tu bola naposledy, viem. A, ako vidím, tak sa tu udialo niekoľko zmien v systéme blog.cz. Je to tu celé vynovené, nóbl, a ja sa musím podruhé naučiť narábať s tým. No, ale keď som videla, že aj po niekoľkých mesiacoch l´inaction (nečinnosti) tu stále niekto chodí, tak som sa rozhodla, že sa tu do toho znova pustím. No, z jednej časti v tom má prsty Bloody , ale priznávam aj to, že mi to už tochu chýbalo. Takže, môžte to brať aj ako koniec hiatusu.
V blízkej budúcnosti vytvorím nový layout, a pridám niečo zo svojich "diel".
Tešte sa, petites.
Anna

Flowers turn

17. února 2011 v 12:57 | Anna
supernatural_icon
Guten tag, (bože, ako ja len nemám tú nemčinu rada!)
Po nastavení nového layoutu (na ktorý bolo mimochodom niekoľko veľmi pozitívnych ohlasov) som sa rozhodla znova vás obšťastniť nejakým tým článkom.
Včera som po dlhšom čase prevetrala lyže. Bola som na Martinských holiach, a aj napriek tomu hnusnému počasiu - hrozná hmla, viditeľnosť slabé štyri metre - som si skvele zalyžovala. Cestovali sme tri hodiny, no nozaj to stálo za to. Po ceste domov sme sa pred Ružomberkom zastavili na obed v jednej úžasnej reštaurácii. Je to na malom kopci nac cestou, najskôr to bola len jedna koliba, kde sa dal kúpiť pravý, nefalšovaný domáci ovčí syr, potom tam pribudla pekáreň, a pred nejakým rokom sa majitelia rozhodli a prerobili jednu časť stajní na reštauráciu. Vrelo odporúčam. Je tam nádherná atmosféra. Z von to vyzerá ako ďalšia koliba, a zvnútra je to príjemné domácke - drevené stropné trámy, krásne drevené stoly s lavicami a všade kožušiny z oviec. Krása. A, jedlo je tam taktiež výborné. Rýchla obsluha, a príjemná atmosféra. Ani neviete, ako mi dobre padlo najesť sa aj niekde inde, ako v revúckej "reštaurácii", kde príprava jedného cestovinového šalátu trvá 3/4 hodin (neoplatí sa čakať - nozaj len z núdze cnosť).
V utorok sa s kamarátkou chystáme na Muránsky hrad. Je to neďaleko Revúcej, len 5 - 10 min vlakom a potom hodinu pešky. Ja som tam bola asi pred troma rokmi ešte so základnou školou, a bolo to nádherné. Krásne kamenné schody vedúce rovno ku starej drevenej bráne v pozostatkoch kamennej steny, a to všetko nádherne prerastené trávou, papradinami. No, v tomto počasí si zeleň neužijeme, ale prechádzka nám neuškodí. 
Predstavte si - na intráku budeme mať zumbu. Nejaký chalan sa ponúkol vychovávateľke, že nám bude dávať hodiny. Už teraz mi je ho ľúto. Internátne študentky z vyšších ročníkov mu z toho nebudú robiť prechádzku rožovým sadom.
Listening: Good bye Lenin! - soundtrack
Reading: Zlodejka kníh (odporúčam, aj keď knihy z vojnového obdobia pre mňa nikdy neboli to pravé, ale myslím, že mením názor); Pride and Prejudice (originál anglická verzia)
Watching: Supernatural 6 season
your Anna

Can you see - I only want you

29. ledna 2011 v 17:05 | Anna
sam_winchester01
Nedalo mi, a keď som si našla prvú voľnú chvíľu - zhruba predvčerom, obehla som svoje affs a oznámila im, že sa vraciam. Dnes to spečaťujem článkom.
Nejdem sa vám ospravedlňovať za svoji neprítomnosť - nie je to chyba, že som nepridávala. Nemala som na blog čas, a ako študent na internáte ani príliš priestoru. Nejdem vám tu sťubovať hory, doly v podobe nekonečnej aktivity a pod. Ale, môžem vám povedať, že sa chystám na nový layout a pridanie niekoľkých ďalších literárnych kúskov.
Musím povedať, že na škole sa toho deje čím ďalej tým viac, ale moja neaktivita závisela hlavne od rizikovej polročnej oblasti. Teraz som už v podstate do mája za vodou - známky uzavreté, stereotyp mám späť, ako som chcela, už mi k šťastiu chýba len pridať pár stupňov na teplomeri. S kapelou pilne cvičíme - od decembra sme mali jedinú skúšku - predvčerom.
So spolubývajúcimi sme začali chodiť na zumbu, a ja sa chcem niekde popýtať na jogu, aj keď o existencii niečoho takého je u nás v meste dosť pochybné aj uvažovať. Nasadili sme zdravý životný štýl ;) hlavne čo sa týka vylihovania na izbe a chronickej lenivosti. Konečne sa mi podarilo nakaziť ich svojou mániou seriálov. S jednou som sledovala True blood, s druhou slintáme pri Supernatural. True blood som odpozerala s menším odporom voči hlavným postavám a cez zuby môžem povedať, že ten seriál je obstojný, ale čo sa týka Supernatural-u, tam som nekompromisná. Ja ich milujem!

Znova som v stave, v ktorom začínam grafičiť, nedočkavo sedávam v škole, aby som si hneď po príchode na internát pozrel diel s bratmi Winchestrovými, zasadla na dve hodiny ku knihám, navečerala sa a znova odsledovala Deana ako sa stále mračí a Sammyho, ako sa z neho čím ďalej tým viac stáva poriadny chlap (no, a keď nám tam teraz vysekali Castiella, myslela som si, že s notebookom budem aj spávať - ďalšia postava ako sexi bratia? huh? are you kidding me?!).
No, toľko k mojim závislostiam. Budem sa tomuto miestočku venovať častejšie, ale nijaké zázraky nečakajte!
Listening: Ours - Fallen souls (sú skvelý, naozaj stojí za zmienku!)
Watching: Supernatural season 4
Your Anna
Po všetkých tých prezývkach dávam konečne prednosť svojmu vlastnému menu! Už žiadna Sookie, ani Belle Morte. Myslím, že tým, ktorý to tu naozaj čítajú nebude vadiť, ak sa vám ku komentárom budem hlásiť takto...ďakujem

With every snowball fall one star

27. listopadu 2010 v 12:27 | Belle Morte
loaded_and_alone
Hello, hello!
(Tento avatar som zostrojila počas hodiny latinčiny. U nás to máte tak, že ak si donesiete notebook a tvárite sa, že si tam píšete poznámky, alebo, že si na internete hľadáte veci týkajúce sa učiva, môžte ho mať pokojne pred sebou. No, my sme písali písomku z nejakých konjugácií a deklinácií, a ja som skončila skôr. Dúfam, že sa vám páči, pretože mne áno - po dlhšej dobe niečo, čo je pomerne dobré.)

Takže, minulý týždeň som vám sem okrem nového layoutu nič nepridala, a za to sa ospravedlňujem. Nemrzí ma to! Viem, toto by ste teda nečakali, ale minulý víkend bol ten najlepší v mojom živote.

Pripravovala som sa ako ešte nikdy. V podstate to bola jedna folkloristická akcia, a tam sa zgrupla polovica stredného a východného Slovenska. U nás sa tomu vraví folkloristická rozbíjačka, čo je vlastne v preklade vystúpenie, ktoré trvá asi o polovicu kratšie ako tá úžasná tancovačka potom. Proste, bolo to skvelé. Zábava, priatelia, zoznamovanie s ľuďmi podobného "vierovyznania" ako vy (means folclore). Proste jeden skvlý večer s úžasnými ľuďmi. Áno, niektorí si mysíte booože, ale pre mňa je to to pravé.

Tento týždeň bol neskutočne dlhý. Zdalo sa mi, akoby som napmiesto piatich dní strávila mesiac v škole a na internáte.
Ale, prinieslo to aj svoje ovocie - dostala som dve jednotky z matiky a jednu z fyziky. Tá fyzika bola fakt pokrok, pretože som bola jediná v triede. Chápete to? Lebo ja nie...nikdy som neprekvitala vedomosťami alebo záľubou v tomto predmete, a odrazu patrím medzi adro obľúbencov nášho (mierne rozlietaného) fyzikára. Mám ho naozaj rada, pretože rád rozpráva o CERN-e, jadrovej fyzike a antihmote, čo ma naozaj baví, a jeho výklady sú vždy zaujímavé a zábavné. Teraz si poviete, že je to asi nejaký krásny mladý sexy učiteľ.
Sklamem vás. Po tejto stránke je...no, nič moc. Je ryšavý, má zlú pleť a nosí naťahané svetre sivej a modrej farby. Ako som povedala - nič moc.

Tak, a teraz som konečne doma, a so šťastným úsmevom na tvári som sa zobudila do krásneho dňa. A predstavte si čo - konečne sneží.
OK, idem robiť projekt o Británii na angličtinu - strašne sa na to teším.
Your happy
Belle Morte

Psychoanalýza

17. listopadu 2010 v 15:27 | Belle Morte
someone_like_me
17.11.2010 - tzv. Deň študenstva. Ako sa oslavue u vás?
U nás sa oslavuje deň vopred, takže okrem dneška - voľného dňa, sme mali včera tzv. Tvorivé dielne, čo zanamená, že sme celý deň strávili v škole, avšak rozdelení do šiestich rôznych dielní, a to: poetická, prozaická, rozhlasová, obrazové spravodajstvo atď. Ja som sa prihlásila do tej prozai ckej. Súčasťou dielne je asi 10 žiakov a prizvaný človek z prandže. U nás to bol slovenský spisovateľ Michal Hvorecký.
Musím povedať, že ten deň sa mi mimoriadne páčil. Michal nám dal na výber niekoľko variant, ako deň prebehne, a my sme si vybrali tú, kde sme si čítali svoje "diela" a následne sme si ich hodnotili, diskutovali o nich a tak pod. Počula som niekoľko naozaj dobrých prác svojich spolužiakov a musím povedať, že om si ozaj vzala ku srdcu Michalove rady a pripomienky.
A, teraz si predstavte, že vám spisovateľnielen slovenského formátu povie, že sa mu vaš práca páčila, že bola čistá, a že obdivuje vašu skladbu viet, a zaklincuje to tým, že je naozaj rád, že vás spoznal, a že máte nádej ako mladý slovenský autor - čo vám to dá?! Mne to dalo neskutočne veľa. Konečne som bola na svoje práce hrdá, a konečne mi došlo, že to čo robím má aspoň nejakú budúcnosť.
A, musím vám povedať, že ani tak trochu nevydarený koncert našej kapely Psychoanalýza ma nevyviedol z rovnováhy. Všetci vraveli, že na to, že sme zoskupení sotva mesiac to bolo dobré, a dokonca aj náš gitarista (mimochodom skvelý hráč na el gitare, a trochu znnalejší veci ako my) povedal, že konečne to bolo počúvateľné.
Mne sa zdalo, že Smatanovú a Čechomor sme pohnojili, ale IMT smile nám celkom vyšlo. No, a ten spomínaný gitarista t nakoniec zaklincoval skvelým podaním Komety od Jaromíra Nohavicu. Všetci sme mu oduševnene tlieskali...
Takže, bilancia včerajšieho dňa - potykala som si so slovenským spisovateľom, moje sebavedomie sa zvýšilo asi tak o 0,00001 percenta, a slovenčiná nás (druhú speváčku našej kapely - Marcelku, moju skvleú "sister", a mňa) viezol domov. Vo štvrtok je ďalšia skúška kapely, tak uvidíme, čo to dá.
Aktualizovala som niektoré svoje poviedky, pozrieť sa môžete TU - je tam upravená verzia White moon, ktorú som čítala pred Hvoreckým, a ďalej sú tam aj niektoré nové veci.
Belle Morte

Wish I was as invisible as you make me feeling.

14. listopadu 2010 v 15:31 | Belle Morte
gaspad_001
Bon journe
No, ako ste si už asi všimli, dokončila (lepšie povedané, vyrobila som) nový lay. Viem, že som sľubovala najskôr jeden s Jaredom Letom, potom s Gaspardom (tak tu máte aspoň avatar - aj ten je len z livejournalu, nie môj), no a nakoniec tu máte niečo neidentifikovateľné, s neznámou herečkou. No, budem rada, keď okomentujete toto "dielo" - mne sa celkom ppáči, a zaľúbila som sa do tématiky s Parížom, Francúzskom, a všetkým (to už dávnejšie), a tak som si včera na hodinu vzala notebook do postele a stvorila som toto...
Poprosím vás, okomentujte to, a nebuďte príliš mierny...chcem vedieť ozajsný názor!
Tento výkend bol pre mňa ozaj plodným - napísala som dva články do školských časopisov, psychicky som sa pripravila na siahodlhú skúšku školskej kapely - ááá, to som vám ešte nespomínala. Vo štvrtok sme mal literárny večer, a mňa baby siahli, aby som išla s nimi skôr, a pozrela sa na ich skúšku kapely, no a celý večer dopadol tak, že som s nimi verejne odspievala dve z troch piesní, a bola som pripravená na to, že od pondelka som ofiiálnou členkou kapely Psychoanalýza :) Áno, ani ja som to nečakala!
No, ja sa idem zbaliť na intrák, a pomaly sa uberám preč...
Prajem pekný týždeň, a keďže stredu máme voľno, budem doma, a možno sa ozvem ;)
Au revoir...vous Belle Morte

You didn´t lose me, you let me go.

7. listopadu 2010 v 11:49 | Belle Morte
stefan_And_elena
Hello, hello!
Tak, dnes som sa pozrela na knihy a zošity, ktoré som si doniesla domov z internátu, a usím vám povedať...aaaa! Slovina, latinčina, bio, fyzika (náš profesor je naozaj vtipný...hlaven keď vysvetľuje rovnomerný pohyb), geo (detto). Proste, budem naozaj skvelá, keď sa toto naučím do štvtej poobede!

Zdá sa to len mne, alebo všetky layouty, ktoré nastavím,nech sú akokoľvek ostré a podľa môjho gusta sa na blogu totálne scvoknú? Predvčerom večer som sem nastavila ten nový layout, a bol totálne ropxlovaný (means - rozostrený). Skontolovala som veľkosť, vo "fotošope" som ho doostrila, no na blogu bol vždy dokonale rozmazaný. Neviem čo to je, ale pre túto sittuáciu vám tu nechávam tento layout ešte aspoň týždeň. A je to...myslela som si, že už tento výkend tu ten lay bude pekne fungovať, no nevyšlo to!

Ku grafike: včera večer som si stiahla pomerne veľké množstvo bases avtarov, takže cez týždeň sa posnažím a potom vám sem niečo pridám. S lým layoutom skúsim ešte niečo ale neverím, že je to chyba photoshopu...
Belle Morte

Une larme coule sur la joue

2. listopadu 2010 v 12:49 | Belle Morte
tear
Po líci stiekla slza. Sama. Jediná...
Mala som 5 dní voľna, a celý svoj voľný čas som venovala tvorbe nového layoutu, ktorý ešte aj ak nezodpovedá mojím predstavám. Vždy tam niečo pridám, tvárim sa, že to je presne to, čo mi tam chýbalo, no keď sa na to pozriem o hodinkku o dve, mám chuť vymazať to celé.
Dušičkový výkend sa niesol v duchu nervozity, vône ihličnanov a chladných poryvov vetru, ktoré sa do vás oprú vo chvíľach najhlbšej spomienky na zosnulých.
Nemám rada tento sviatok. Nie len pre tú nostalgiu, patinu spomienok a čas, ktorý vás delí od tých, ktorý vám tak chýbajú. Nie, to je povedzme si - osviežujúce. Tento sviatok mi nijako neprirástol k srdcu kôli ľuďom, pre ktorých sa týmto časom začína súťaž o njkrjšiu kyticu, o najvyzdobenejší hrob, či tak nejako. Ja som zátancom názoru, že spomienka nie je živá vtedy, keď je "miesto posledného odpočinku" prezdobené, ale vtedy, keď je pri hrobe niekto, komu na zosnulom ozaj záležalo, keď je prítomná spomienka, občas uronená slza.
No, stačilo takýchto rečí. Nemám vo zvyku takto tu polemizovať o veciach pozemsky nadpozemských - nie, nie som veriaca. To len pre osvieženie názoru.
Dnes odchádzam na internát, a preto tu píšem ta zavčasu. Našla so si na vás čas a chcela som len pozdraviť pred odchodom do školy.
Tak, majte sa tu pekne, o štyri dni som tu znova ;)
Vaša Belle Morte

Même le soleil a peur de quelque chose - la nuit

24. října 2010 v 14:06 | Belle Morte
sex_on_fire
La santé, mon petit...
Tak, prvý týždeň blogu ako denníkových zápiskov je za nami, a musím povedať, že som veľmi mio prekvapená tým, ako sa ku zmene postavili niektoré moje affská. Boli to samé pozitývne názory a veľa príjemných povzbudení. Som vám naozaj vďačná, a budem sa snažíť napĺňať to tu atmosférou, aká prináleží pravidelnému víkendovému zapisovaniu zážitkov.

Za tento týždeň je toho neskutočne veľa. Ako prvú by som spomenula akciu, ktorú organizovala naša škola.
Volá sa to Comenius, a je to akýsi výmenný pobyt pre pár "vyvolených" študentov vybranýh škôl v zahraničí. Takže tento týždeň sme mali plnú školu študentov z Turecka, Grécka, Talianska, Španielska, Nemecka a Poľska.
Je to akcia, ktorá má rozvýjať medziľudské vzťahy nielen vo vnúti školskej komunity ale aj medzi zahraničnými školami. Takže celý týždeň sme strávili zdokonaľovaním angličtiny, nachádzaním nových cudzokrajných priateľov a pod.

Organizovalo sa aj niekoľko výletov, napríklad na Zdychavu, čo je kopec, alebo nejaký vrch, kde sa ešte žije na lazoch (pár domčekov, ako sa vraví, na samote u lesa). Túra bola dosť náročná, a pre študentov, ktorí prišli dosť naľahko a v nekvalitnej obuvi aj trocha nepíjemná. Stúpanie 85% nikomu nepridalo na nálade, ale všetci sme to zvládli.
Cestou dole sa nám rozpršalo, ale mne to bolo jedno. Za prvé som mala dáždnik, a za druhé som sa zoznámila s jednou nesmierne milou, a naozaj krásnou Taliankou. Rozprávali sme sa anglicky, ale jej slovná zásoba bola trochu obmedzená. Aj tak sme sa ale celkom dobre porozprávali.

Potom sme zakotvili v jednoum krytom altáne, kde sme až do večera grilovali, mrzli a smiali sa. Bolo to milé, a celkom poučné. Na "fajčpauze", na ktorej som sa ja zdržala akejkoľvek nekalej ktivity (:D) sme sa zoznámili s partiou troch milých Grékov, s ktorými sme preberali stav medveďov v slovenských lesoch. Poučné a úsmevné.

Je mi nesmierne ľúto, že sme sa s nimi nestihli ani rozlúčiť, keďže som z intráku odchádzala v čase, keď oni boli na nejakom výlete. Nuž, smola, ale Facebook, je mocný čarodej...

Mám pre vás ešte jednu pikošku - kamoška si doniesla do školy jednu knihu, ktorú mala rozčítanú asi do polovice. Určite si myslíte, aký úžasný tip vám teraz dám, ale opak je pravou.
Chcem len poukázať na fakt, že táto kniha je medzinárodným bestsellerom, ale je to nesmierne nechutná záležitosť (a to mi verte, prečítala som niekoľko kníh, z ktorých sa mojim priateľom dvíhal žalúdok, a ja som to brala ako čajíčk), ale toto bolo nad moje sily a chápanie.
Kniha sa volá Vlhké miesta, a napsal ju nemenovaná nemka, ktorá má mimochodom malú dcérku.
Je to o tom, ako jedno dievča skončí na nemocničnom lôžku po nevydarenom holení intímnych partií. Celkovo, je to súhrn tých najnechutnejších a najperverznejších nápadov, aké som kedy videla napísané.
Odporúčam - NEČÍTAŤ!!! Len nevinná rada...
Avec l'amour éternel
Belle Morte

Paris, I love you

15. října 2010 v 23:10 | Sookie
g.u.01
Tentokrát sa vám prihováram z Tatier. Asi mi ten čerstvý vzduch nerobí dobre, pretože sa mi z vlastnej vôle zachcelo navštíviť vás tu, a možno niečo pridať.
Nebojte sa, komentáre sledujem o trochu pravidelnejšie, ako píšem články.

1. Chcem sa poďakovať čitateľom a návštevníkom, ktorí na mňa nezabudli ani keď ubudlo mojej predtým slušnej aktivity. Som naozaj vďačná ľuďom, ktorí sú zvedaví na to, či som sa nepozabudla, a nenechala vám tu snáď nejaký článok s lepšou myšlienku ako novinky z dielne avatarov. Chcem sa zároveň aj ospravedlniť za minulé týždne, kde som svoju aktivitu zredukovala len na pár avatarov, a jeden photoshoot.

2. Mala som dosť času na rozmýšľnie, a po dlhom a namáhavom boji medzi dvoma stranami v mojom vnútri som sa rozhodla nasledovne: tento blog pomaly stráca význam ako fanstránka. Je mi to nehorázne ľúto, ale je to tak. Nestíham obiehať affialiates, za čo sa im nesmierne vrúcne ospravedlňujem(a to mi prosím verte, mám vás hodne, ale myslím, že ste naozaj skvelí, keď rešpektujete moje výkyvy nálad, moje zanedbané víkendy atď. Som vám zároveň vďačná aj za komentáre pri článkoch, kde som si ja nehanebnica vylievala dušu, a kde ste ma vy niektorí skvele podržali. Patrí vám moje srdečné ďakujem a málo platné prepáčte!)!
A, je tu tá vec, že ak má niekto ozajstnú fanstránku, novinky pridáva pravidelne, nie len o víkendoch.
Viem, že ste sa v mojich myšlienkach trochu stratil - kto by sa aj nie, aj mne samej to občas znie ako poriadny blud, ale záver z tohto celého je, že sa (ako aj niekoľko mojich Affs) môj bog mení z fanstránky o The vampire diaries (ktoré mimochodom ešte stále zbožne sledujem a srdečne milujem) na súkromný denník a akúsi grafickú zbierku mojich výtvorov.

-Tento článok je hlbokoobsažný, pretože to množstvo tém a vecí, ktoré mám na srdci sa mi neoplatí vypisovať do osobitných článkov.

3. Chcem vás, moje AFFS požiadať, aby ste prehodnotili svoj vzťah ku mne, a ak myslíte, že som nahraditeľná vo vašich spriatelených stránkach a vo vašich mysliach (;)), tak to pochopím, napíšte mi, a nejako to dohodneme. Budem rada, ak zostanete dobrej mysle vo vzťahu ku mne a tomuto blogu.

4. A, teraz prejdem ku nejakým životným skúsenostiam, zmenám, nápadom, novinkám atď. Ako som už vyššie spomínala, momentálne sa nachádzam v jednom naozaj krásnom, skvele situovanom a zariadenom hotely neďaleko Štrbského plesa. Sme tu s rodinou a v podstate s jednou firmou. Prišli sme dnes v neskorých popoludňajších hodinách, a odchádzame v nedeľu po raňajkách. Veľa z krás Tatier som dnes ešte nevidela, keďže hmla bola výnimočne hustá a cesta sakramentsky unavujúca.

5. Tak, okrem jednej veci, ktorou je vysvetlenie názvu článku je to asi tak všetko.
Takže, Paris, I love you - možno niektorí poznáte tento výrok ako názov filmu, ja to dnes však nemyslím prenesene ale reálne a vážne.
Milujem Francúzsko, milujem Francúzov, milujem francúzštinu.
Francúzsko ako krajina je pre mňa proste zaujímavá, krásna a neodolateľná svoju kutúrou, taktiež svojími zvykmi, pamiatkami a prírodou.
Francúzi (muži) sú pre mňa proste dokonalí. Ako ste si možno všimli, o čom silne pochybujem, na avatare, ktorý nie je môj, ale stiahnutý z livejounalu je jeden francúzsky herec, ktorý sa volá Gaspard Ulliel.
Narazila som naňho asi pred dvoma mesiacmi na internete, stiahla som si pár icons bases, a ak si spomínate urobila som aj pár avatarov.
Dnes som otvorila kamarátkin nemenovaný magazín, a na titulke prílohy sa vynímala jeho prekrásna tvár. Akoby zázrakom, narazila som na novú hviezdu francúzskych a amerických filmov. Je to charizatický mladý muž, zhral si niekoľko vedľajších rolí vo francúzskych filmoch a dokonca nedávno nakrútil posledné pokračovanie známeho amer. filmu Hannibal, kde stvánil hlavnú postavu Hannibala Lectra (dúfam, že som to napísala správne!).
Myslím, že je to skvostný muž, podľa môho skromného názoru úplne dokonalý. Určite stojí za to nájsť si ho na googli :D
No, a na koniec, francúzština - je to jazyk, ktorý obdivujem už dlhšiu dobu. Dúfala som, že na strednej škole (keďže je tak trochu jazyková) budem mať možnosť zvoliť si aj tento jazyk a pilne sa venoať jeho štúdiu, ale nestalo sa tak, lebo u nás sa fr. jazyk nevyučuje. Bola som sklamaná, ale tento jazyk bude pre mňa vždy fascinujúci a nádherný!

-Tak, to je asi tak všeko, (hups, ešte dve novinky čo s týka mňa osobne: bolo mi navrhnuté členstvo v šolskej kapele a v redakčnej rade časopisu - obe ponuky som prijala, ale nie som si istá, či to zvládnem. Neskô vám možno napíšem, ako to dopadlo)

Vaša renesančná (znovuzrodená) Belle Morte...
!!!(Prezývku Sookie som zrušila, pretože Sookie ako taká v True Blood sa mi akosi sprotivila - je nivná perfekcionaliskta, ktorá si nevidí ďalej od nosa, miluje hrozného Billa a nevidí, akú úžasnú bytosť obchádza pohľadom aj citmi...naštvala ma, a táto prezývka sa mi aj tak asi páči viac)!!!
 
 

Reklama