"People are supposed to fear the unknown, but ignorance is bliss when knowledge is so damn frightening." - Anita Blake

Únor 2011

Zápisy a triedenie affiliates

25. února 2011 v 7:25 | Anna
Hello, hello!
tak, ako som sľúbila, mám tu pre vás triedenie affiliates. Spriatelených stránok mám veľa, a väčšina z nich je buď neaktívnych, alebo na mňa zabudli. Samozrejme, buem rada, ak sa zapíšu aj noví ľudia, nové tváre, nové mená.
Takže, ak ste po a) staré affiliates - do komentára napíšte svoju prezývku a adresu blogu
b) nové affiliates - do kometára napíšte svoju prezývku, ozajstné meno, adresu blogu, vek a zameranie blogu, plus prečo sa chcete stať aff.
Dúfam, že o veľa affs neprídem, a čo najviac - stálych - sa prihlási!

Flowers turn

17. února 2011 v 12:57 | Anna |  Broke the silence promise.
supernatural_icon
Guten tag, (bože, ako ja len nemám tú nemčinu rada!)
Po nastavení nového layoutu (na ktorý bolo mimochodom niekoľko veľmi pozitívnych ohlasov) som sa rozhodla znova vás obšťastniť nejakým tým článkom.
Včera som po dlhšom čase prevetrala lyže. Bola som na Martinských holiach, a aj napriek tomu hnusnému počasiu - hrozná hmla, viditeľnosť slabé štyri metre - som si skvele zalyžovala. Cestovali sme tri hodiny, no nozaj to stálo za to. Po ceste domov sme sa pred Ružomberkom zastavili na obed v jednej úžasnej reštaurácii. Je to na malom kopci nac cestou, najskôr to bola len jedna koliba, kde sa dal kúpiť pravý, nefalšovaný domáci ovčí syr, potom tam pribudla pekáreň, a pred nejakým rokom sa majitelia rozhodli a prerobili jednu časť stajní na reštauráciu. Vrelo odporúčam. Je tam nádherná atmosféra. Z von to vyzerá ako ďalšia koliba, a zvnútra je to príjemné domácke - drevené stropné trámy, krásne drevené stoly s lavicami a všade kožušiny z oviec. Krása. A, jedlo je tam taktiež výborné. Rýchla obsluha, a príjemná atmosféra. Ani neviete, ako mi dobre padlo najesť sa aj niekde inde, ako v revúckej "reštaurácii", kde príprava jedného cestovinového šalátu trvá 3/4 hodin (neoplatí sa čakať - nozaj len z núdze cnosť).
V utorok sa s kamarátkou chystáme na Muránsky hrad. Je to neďaleko Revúcej, len 5 - 10 min vlakom a potom hodinu pešky. Ja som tam bola asi pred troma rokmi ešte so základnou školou, a bolo to nádherné. Krásne kamenné schody vedúce rovno ku starej drevenej bráne v pozostatkoch kamennej steny, a to všetko nádherne prerastené trávou, papradinami. No, v tomto počasí si zeleň neužijeme, ale prechádzka nám neuškodí. 
Predstavte si - na intráku budeme mať zumbu. Nejaký chalan sa ponúkol vychovávateľke, že nám bude dávať hodiny. Už teraz mi je ho ľúto. Internátne študentky z vyšších ročníkov mu z toho nebudú robiť prechádzku rožovým sadom.
Listening: Good bye Lenin! - soundtrack
Reading: Zlodejka kníh (odporúčam, aj keď knihy z vojnového obdobia pre mňa nikdy neboli to pravé, ale myslím, že mením názor); Pride and Prejudice (originál anglická verzia)
Watching: Supernatural 6 season
your Anna

Klavírna

13. února 2011 v 13:21 | Anna
Sadol si k notám - klávesy plakali.
Jemným dotykom zobudil ich, priviedol k životu - späť.
Smejú sa, plačú pod tvojimi rukami.

Konečne živé - múza sa prebúdza.
Tancuje. Skláňa sa. Vlní myšlienkami v tvojej hlave.
Tóny sú hlasnejšie. Hudba prúdi.

Vstáva. Tancuje. Inšpiruje. Zmysly vnímajú.
Pracujú a oheň vstáva. Planie a žiari a ona je na vrchole.
Múza. V ohni, spaľuje ju vlastná vášeň. Harmónia.
Tvoja múza, v čarovnom tanci. V hre svetla a tmy.

Tak ako pieseň, tak skončila tvoja múza, pútnik.
Náhle a bez príčiny. Sama a v ohni. Vášeň odiša.

Plameň ostal. Ostali sami - ona a jej plameň.
Zomiera sama - múza nevinná.
Plameň zhasína.
Na klavír padá tma. Posledné sveto odchádza.
Tma. Noc.