"People are supposed to fear the unknown, but ignorance is bliss when knowledge is so damn frightening." - Anita Blake

Listopad 2010

With every snowball fall one star

27. listopadu 2010 v 12:27 | Belle Morte |  Broke the silence promise.
loaded_and_alone
Hello, hello!
(Tento avatar som zostrojila počas hodiny latinčiny. U nás to máte tak, že ak si donesiete notebook a tvárite sa, že si tam píšete poznámky, alebo, že si na internete hľadáte veci týkajúce sa učiva, môžte ho mať pokojne pred sebou. No, my sme písali písomku z nejakých konjugácií a deklinácií, a ja som skončila skôr. Dúfam, že sa vám páči, pretože mne áno - po dlhšej dobe niečo, čo je pomerne dobré.)

Takže, minulý týždeň som vám sem okrem nového layoutu nič nepridala, a za to sa ospravedlňujem. Nemrzí ma to! Viem, toto by ste teda nečakali, ale minulý víkend bol ten najlepší v mojom živote.

Pripravovala som sa ako ešte nikdy. V podstate to bola jedna folkloristická akcia, a tam sa zgrupla polovica stredného a východného Slovenska. U nás sa tomu vraví folkloristická rozbíjačka, čo je vlastne v preklade vystúpenie, ktoré trvá asi o polovicu kratšie ako tá úžasná tancovačka potom. Proste, bolo to skvelé. Zábava, priatelia, zoznamovanie s ľuďmi podobného "vierovyznania" ako vy (means folclore). Proste jeden skvlý večer s úžasnými ľuďmi. Áno, niektorí si mysíte booože, ale pre mňa je to to pravé.

Tento týždeň bol neskutočne dlhý. Zdalo sa mi, akoby som napmiesto piatich dní strávila mesiac v škole a na internáte.
Ale, prinieslo to aj svoje ovocie - dostala som dve jednotky z matiky a jednu z fyziky. Tá fyzika bola fakt pokrok, pretože som bola jediná v triede. Chápete to? Lebo ja nie...nikdy som neprekvitala vedomosťami alebo záľubou v tomto predmete, a odrazu patrím medzi adro obľúbencov nášho (mierne rozlietaného) fyzikára. Mám ho naozaj rada, pretože rád rozpráva o CERN-e, jadrovej fyzike a antihmote, čo ma naozaj baví, a jeho výklady sú vždy zaujímavé a zábavné. Teraz si poviete, že je to asi nejaký krásny mladý sexy učiteľ.
Sklamem vás. Po tejto stránke je...no, nič moc. Je ryšavý, má zlú pleť a nosí naťahané svetre sivej a modrej farby. Ako som povedala - nič moc.

Tak, a teraz som konečne doma, a so šťastným úsmevom na tvári som sa zobudila do krásneho dňa. A predstavte si čo - konečne sneží.
OK, idem robiť projekt o Británii na angličtinu - strašne sa na to teším.
Your happy
Belle Morte

Psychoanalýza

17. listopadu 2010 v 15:27 | Belle Morte |  Broke the silence promise.
someone_like_me
17.11.2010 - tzv. Deň študenstva. Ako sa oslavue u vás?
U nás sa oslavuje deň vopred, takže okrem dneška - voľného dňa, sme mali včera tzv. Tvorivé dielne, čo zanamená, že sme celý deň strávili v škole, avšak rozdelení do šiestich rôznych dielní, a to: poetická, prozaická, rozhlasová, obrazové spravodajstvo atď. Ja som sa prihlásila do tej prozai ckej. Súčasťou dielne je asi 10 žiakov a prizvaný človek z prandže. U nás to bol slovenský spisovateľ Michal Hvorecký.
Musím povedať, že ten deň sa mi mimoriadne páčil. Michal nám dal na výber niekoľko variant, ako deň prebehne, a my sme si vybrali tú, kde sme si čítali svoje "diela" a následne sme si ich hodnotili, diskutovali o nich a tak pod. Počula som niekoľko naozaj dobrých prác svojich spolužiakov a musím povedať, že om si ozaj vzala ku srdcu Michalove rady a pripomienky.
A, teraz si predstavte, že vám spisovateľnielen slovenského formátu povie, že sa mu vaš práca páčila, že bola čistá, a že obdivuje vašu skladbu viet, a zaklincuje to tým, že je naozaj rád, že vás spoznal, a že máte nádej ako mladý slovenský autor - čo vám to dá?! Mne to dalo neskutočne veľa. Konečne som bola na svoje práce hrdá, a konečne mi došlo, že to čo robím má aspoň nejakú budúcnosť.
A, musím vám povedať, že ani tak trochu nevydarený koncert našej kapely Psychoanalýza ma nevyviedol z rovnováhy. Všetci vraveli, že na to, že sme zoskupení sotva mesiac to bolo dobré, a dokonca aj náš gitarista (mimochodom skvelý hráč na el gitare, a trochu znnalejší veci ako my) povedal, že konečne to bolo počúvateľné.
Mne sa zdalo, že Smatanovú a Čechomor sme pohnojili, ale IMT smile nám celkom vyšlo. No, a ten spomínaný gitarista t nakoniec zaklincoval skvelým podaním Komety od Jaromíra Nohavicu. Všetci sme mu oduševnene tlieskali...
Takže, bilancia včerajšieho dňa - potykala som si so slovenským spisovateľom, moje sebavedomie sa zvýšilo asi tak o 0,00001 percenta, a slovenčiná nás (druhú speváčku našej kapely - Marcelku, moju skvleú "sister", a mňa) viezol domov. Vo štvrtok je ďalšia skúška kapely, tak uvidíme, čo to dá.
Aktualizovala som niektoré svoje poviedky, pozrieť sa môžete TU - je tam upravená verzia White moon, ktorú som čítala pred Hvoreckým, a ďalej sú tam aj niektoré nové veci.
Belle Morte

Wish I was as invisible as you make me feeling.

14. listopadu 2010 v 15:31 | Belle Morte |  Broke the silence promise.
gaspad_001
Bon journe
No, ako ste si už asi všimli, dokončila (lepšie povedané, vyrobila som) nový lay. Viem, že som sľubovala najskôr jeden s Jaredom Letom, potom s Gaspardom (tak tu máte aspoň avatar - aj ten je len z livejournalu, nie môj), no a nakoniec tu máte niečo neidentifikovateľné, s neznámou herečkou. No, budem rada, keď okomentujete toto "dielo" - mne sa celkom ppáči, a zaľúbila som sa do tématiky s Parížom, Francúzskom, a všetkým (to už dávnejšie), a tak som si včera na hodinu vzala notebook do postele a stvorila som toto...
Poprosím vás, okomentujte to, a nebuďte príliš mierny...chcem vedieť ozajsný názor!
Tento výkend bol pre mňa ozaj plodným - napísala som dva články do školských časopisov, psychicky som sa pripravila na siahodlhú skúšku školskej kapely - ááá, to som vám ešte nespomínala. Vo štvrtok sme mal literárny večer, a mňa baby siahli, aby som išla s nimi skôr, a pozrela sa na ich skúšku kapely, no a celý večer dopadol tak, že som s nimi verejne odspievala dve z troch piesní, a bola som pripravená na to, že od pondelka som ofiiálnou členkou kapely Psychoanalýza :) Áno, ani ja som to nečakala!
No, ja sa idem zbaliť na intrák, a pomaly sa uberám preč...
Prajem pekný týždeň, a keďže stredu máme voľno, budem doma, a možno sa ozvem ;)
Au revoir...vous Belle Morte

You didn´t lose me, you let me go.

7. listopadu 2010 v 11:49 | Belle Morte |  Broke the silence promise.
stefan_And_elena
Hello, hello!
Tak, dnes som sa pozrela na knihy a zošity, ktoré som si doniesla domov z internátu, a usím vám povedať...aaaa! Slovina, latinčina, bio, fyzika (náš profesor je naozaj vtipný...hlaven keď vysvetľuje rovnomerný pohyb), geo (detto). Proste, budem naozaj skvelá, keď sa toto naučím do štvtej poobede!

Zdá sa to len mne, alebo všetky layouty, ktoré nastavím,nech sú akokoľvek ostré a podľa môjho gusta sa na blogu totálne scvoknú? Predvčerom večer som sem nastavila ten nový layout, a bol totálne ropxlovaný (means - rozostrený). Skontolovala som veľkosť, vo "fotošope" som ho doostrila, no na blogu bol vždy dokonale rozmazaný. Neviem čo to je, ale pre túto sittuáciu vám tu nechávam tento layout ešte aspoň týždeň. A je to...myslela som si, že už tento výkend tu ten lay bude pekne fungovať, no nevyšlo to!

Ku grafike: včera večer som si stiahla pomerne veľké množstvo bases avtarov, takže cez týždeň sa posnažím a potom vám sem niečo pridám. S lým layoutom skúsim ešte niečo ale neverím, že je to chyba photoshopu...
Belle Morte

Une larme coule sur la joue

2. listopadu 2010 v 12:49 | Belle Morte |  Broke the silence promise.
tear
Po líci stiekla slza. Sama. Jediná...
Mala som 5 dní voľna, a celý svoj voľný čas som venovala tvorbe nového layoutu, ktorý ešte aj ak nezodpovedá mojím predstavám. Vždy tam niečo pridám, tvárim sa, že to je presne to, čo mi tam chýbalo, no keď sa na to pozriem o hodinkku o dve, mám chuť vymazať to celé.
Dušičkový výkend sa niesol v duchu nervozity, vône ihličnanov a chladných poryvov vetru, ktoré sa do vás oprú vo chvíľach najhlbšej spomienky na zosnulých.
Nemám rada tento sviatok. Nie len pre tú nostalgiu, patinu spomienok a čas, ktorý vás delí od tých, ktorý vám tak chýbajú. Nie, to je povedzme si - osviežujúce. Tento sviatok mi nijako neprirástol k srdcu kôli ľuďom, pre ktorých sa týmto časom začína súťaž o njkrjšiu kyticu, o najvyzdobenejší hrob, či tak nejako. Ja som zátancom názoru, že spomienka nie je živá vtedy, keď je "miesto posledného odpočinku" prezdobené, ale vtedy, keď je pri hrobe niekto, komu na zosnulom ozaj záležalo, keď je prítomná spomienka, občas uronená slza.
No, stačilo takýchto rečí. Nemám vo zvyku takto tu polemizovať o veciach pozemsky nadpozemských - nie, nie som veriaca. To len pre osvieženie názoru.
Dnes odchádzam na internát, a preto tu píšem ta zavčasu. Našla so si na vás čas a chcela som len pozdraviť pred odchodom do školy.
Tak, majte sa tu pekne, o štyri dni som tu znova ;)
Vaša Belle Morte