"People are supposed to fear the unknown, but ignorance is bliss when knowledge is so damn frightening." - Anita Blake

Duben 2010

Víkend, slniečko, zápis na stredné školy atď.

26. dubna 2010 v 19:00 | Sookie |  Broke the silence promise.
Hm, mysleli ste si, že nenapíšem??? Tak to ste ma teda "set-sakramentsky" podcenili!
Najprv som mala za to, že víkend bude nudný, škaredý  bez nálady, ale opak bol pravdou. V piatok som si vyrazila s priateľkami po dedine, a jedniné, čo sme robili bola rýchla chôdza po dedine. Na chvíľu sme zakotvili v miestnej krčme (teda, pred krčmou v záhradnom altánku, ktorý je postavený uprostred asfaltovej smršte).
Ešte v pondelok som so spolužiačkou uzavrela stávku. Stavili sme sa, že partia, s ktorou som bola minulý týždeň na opekačke (z celej opekačky som mala dva hryzy chleba...bola to skôr párty okolo ohňa s hudbou na plné pecky...bože, ja sa za seba hanbím!) ma nezavolá túto (už minulú sobotu) na ďalšiu akciu...hm, dopadlo to tak, že to euro, o ktoé sme sa stavili nakoniec dostala ona, keďže ona stavila na to že ma zavolajú. No, ďalej sme sa stavili o pivo, ale to je jedno...bolo mi hneď jasné, že ho vyhrám, a tak sa aj stalo :D
No, nakoniec som dostala pozvanie od organizátora tej sobotňajšej "opekačky". Prišla som domov, a prvá otázka, ktorá padla bola o opekačke. Mama by ma pustila, ale oco nie...vraj za minulý neskorý príchod (človek by si myslel, že pol hodina hore dole je jedno.. :D). Takže, o pol ôsmej som sedela doma, a čumela na Prci, prci, prcičky...neviem ktorú časť. Asi tri krát mi zazvonil telefón - zháňali ma, aby som prišla na "akciu". Bože, ja som myslela, že sa mi podarí hlavou preraziť dosku písacieho stola!!! Smola, nevyšlo to! O pol deviatej som mamu prehovorila, aby ma tam ešte pustili...bože, naškou ulicou som ešte v živote nebežala tak rýcho...Proste, celý sobotňajší večer dopadol až nad očakávania dobre...bolo tam skvelo.
Takže, celý víkend dopadol nakoniec ako krásny, zábavný, slnečný...
V nedeľu sa dokopy nič nedialo, a dnes...len smútim, že mi ešte neprišlo "uznesenie" o prijatí na školu, kde chcem ísť (ani si neviete predstaviť, ako veľmi, veľmi, veľmi tam chcem ísť!).
Oukej, ja už končím...na dnes ...majte sa krásne!
Vaša Sookie

Jsi vážně tak pitomá, abis tomu věřila, Anito?!-Myslím, že ne...ale, možné to je.

12. dubna 2010 v 21:33 | Sookie |  Broke the silence promise.
Ospravedlňujem sa za ten divný nadpis, ale najko ma napadla práve táto veta, keďže som si práve "odskočila" od ďalšj knihy Anty Blake (predstavte si, že tá "pitomá" sa mi tu teraz celkom hodí: bola som natoľko nedočkavá, že som si kúpila ďalší diel v predajni Panta Rhei, aj keď to bola až štvrtá časť, to jest "Kavárna šílencú"...nie, že by som počkala mesiac do svojich narodenín, kde -dúfam-dostanem aspoň dva diely {len tak sa dá ukojiť môj "chtíč" po tejto ságe, alebo ako to mám nazvať. Proste sa od toho nedokážem odtrhnúť...dokonca sa osprchujem aj o hodinu skôr, len aby som ešte mohla v posteli prečítať aspoň akú-takú časť príbehu! Som to ja ale kráva!})
No, ale k veci: v Košiciach som si okrem knihy kúpila aj "vytúžené" šaty na ten môj Prvý ples. Nie sú nejak svetoborne krásne, ale mne sa fakt páčia, a to je už čo povedať...pán boh mi je svedkom (bože, ako hrozne to vyznelo z úst takej zarytej ateistky, ako som ja...), že sukne nenosím nijako často - proste nerada ukazujem moje nohy, ktoré nemajú ani kúsok ženských prporcií...predstavte si, že by ste vy mali namiesto prekrásne tvarovaného ženského kolena len jednu súmernú "bakuľu" - nič príjemné, to vám poviem! Ale, inak mám sukne celkom rada, len zase, na rifle nedám dopustiť!
No, a ešte pre vás mám nejaké nové avatary:

















No, ale, musím vám k tomu niečo povedať, skôr, ako ma UKAMEŇUJETE za tie rovnaké slogany, alebo ako mám nazvyť tie štetce, ktoré som tam použila! Mne sa to proste neskutočne zapáčilo, a nehanbím sa za to, že som momentálne zaťažená na citáty (hlavne tie z Anitiných úst....brrr, už by som s tým mohla dať pokoj, že!??!) a tie zvláštne obdĺžniky a útvary plných farieb...

P.S.: hrozne sa hanbím za ten posledný avatar...a, zase naopak, ten avatar, ktorý máte pod titulkom je moje majstrovské dielo, dovolím si tvrdiť...som naňho tak hrdá...aj, ke´d viem, že to tiež nie e žiadna sláva, ale mne sa strašne páči 1.-tka, 2.-ka, 3.-ka a 4.-ka...
OUKEJ? skúste mi povedť, čo si o nich myslíte vy!
Vaša Sookie

"Ak neprestaneš, tak..." pozrela som naňho očami plnými náhlej nenáisti, "Tak čo? Zabiješ ma?" ten odporný upír sa mi surovo vysmieval

9. dubna 2010 v 16:42 | Sookie |  Broke the silence promise.
K titulku: nie je to žiadna moja skúsenosť, alebo čo by ste si mohli myslieť...je to posledná veta adresovaná od Anity k Jean-Claudovi (posledná strana Provinilých slastí: samozrejme, nezapamätala som si ju od slova do slova, a tak ju tu máte tak, ako som si ju j osobne skonštruovala!!!) ale, páčilo sa mi, ako Anita dala na držku tomu sexy upírovi Jean-Claudovi za to, že sa jej hrabal v snoch...bola fakt hustá!

Tak! Včera večer som dorazila Provinilé slasti, a musím povedať, že sa čoskoro nasáčkujem do nejakého kníhkupectva, a kúpim si ďalší diel. Hodí sa mi aj zajtrajší "nákupný výlet" (neviem, ale nijako sa na to neteším) do KE, kde zakotvím najskôr na tzv. blšáku - tam si idem kúpiť šaty na blížiaci sa Prvý ples, a potom sa dostavím do Optimi, kde sa už teším do obchodov ako New Yorker, alebo Panta Rhei.

No, ale musím povedať, že Provinié slasti boli najlepšou knihou akú som za svoj život prečítala
(a, nebolo ich najmenej!). Unieslo ma to natoľko, že som ju zvládla asi za 2 dni aj niečo. Samozrejme, nečítala som včera ani v stredu - stredajší večer som dodýchavala námahu z 2 tanečných, a včera som musela robiť projekt na anglinu (o nejakej mojej obľúbenej postave, osobnosti: ako inak, napísala som o Anite Blake :D). No, ale dosť bolo táranín. Len som sa vám chcela ohlásiť a pozdraviť vás!
Vaša Sookie

Laurell K. Hamilton - Provinilé slasti

6. dubna 2010 v 20:33 | Sookie |  Broke the silence promise.
Predvčerom, keď sme boli na návšteve pri starej mame, sesternica mi dala knihu, ktorú mi sľúbila a nakoniec aj priniesla. Bolo to, ako podľa názvu už zrejme viete jedno dielo x-lógie (má to 15 dielov, a ja netuším, ako sa takéto niečo nazýva) o Anite Blake.
Začala som to čítať včera ráno, a dnes som sa dostala asi do 3/4 knihy...proste, ďalšia vášeň, ktorá poľahky predbehla Twilight ságu, a šplhá sa na chrbát The vampire diaries (samozrejme seriálovej podobe). Proste, milujem všetky Anitine myšlienky...stotožňujem sa s jej názormy (no, ja mám upírov na rozdiel od nej rada, ale nech), s postojami, smejem sa na jej vtipoch, a proste milujem jej upírieho "kamaráta".
JEAN CLAUDE je dokonalý. Keď si predstavíte upíra ako takého, myslím, že on jej dokonalým stelesnením francúzskeho, zvodného a zároveľ vražedného výrazu. Upír, aký si skutočne zaslúži aj tých niekoľko x obetí. Predstavte si ho v antickom kresle, v starej bielej hodvábnej košeli s desiatkami volánov, ktorá je na hrudi mierne rozhalená, tmavé vlasy po plecia nežne padajúce do očí a na líca. Samozrejme, nesmie chýbať kvapka krvi stekajúca od plných pier...je neskutočne dobrý.
Myslím, že Edward mu nesiaha ani po členky (ospravedlňujem sa priaznivcom tohto podľa mňa príliš "dokonalého hrdinu"- upír predsa tiež musí mať aj svoje muchy - teda, nejaká tá uchylka sa toleruje...viem, mánia nemánia, asi ma ukameňujete, ale ja som už raz taká!), je viac upírom ako ktorákoľvek postava v horroroch. Je dokonalý, a ako hovorí Anite: "... ma petite.", tak tým si ma úplne získal. Arogantný, a predsa galantný, sotva počuteľné pohyby, ktoré sú ladnejšie ako motýlie krídla...
No, ale aby ste mali aspoň poňatia, o čom tu spievam, tak vám vyberám jeden úryvok z knihy, ktorý sa mi zatiaľ páči najviac...je to prekrásne, aj keď to nemá s romantickým večerom veľa spoločného.

"Dobrá. Pujdeme?" Ukázal ulicí směrem, jímž odešel Aubrey.
"My pujdeme pěšky?"
"Není to daleko." Vztáhl ke mně ruku.
Podívala jsem se na ni, pak jsem zavrtěla hlavou.
"Je to nezbytné, Anito. Jinak bych tě o to nežádal."
"Nakolik je to nezbytné?"

The new begining...

1. dubna 2010 v 18:58 | Sookie |  Broke the silence promise.
Pomaly sa stáva raritou, že sem zavítam, a nechám vám tu nejaký článok. Chcem sa vám za to ospravedlniť, a tiež vám chcem oznámiť, že s novým layoutom prichádza aj nová dávka energie do písania, pridávania noviniek, a tiež jeden malý detail: začala som písať román, ktorý má zatiaľ len jadnu kapitolu, ale mám v hlave skvelý nápad, ktorý sa chystám preniesť do písanej formy. Takže, ako ste si už určite všimli, mám tu nový layout, za ktorý ďakujem Barush.
Je úplne úžasný, aj keď ešte nie je nastavený celkom podľa mojich predstáv.No, ale už sa idem dať do písania aby som vám sem už čoskoo mohl pridať aspoň prvú kapitolu toho spomínaného románu!