"People are supposed to fear the unknown, but ignorance is bliss when knowledge is so damn frightening." - Anita Blake

Príbeh 27. - Blog have a new dress and I am back from Nightmare

8. ledna 2010 v 20:46 | Sookie |  Broke the silence promise.
Taaak, a som späť. Bola som tu už včera, ako ste si určite všimli, ale nemala som náladu rozoberať, kde som bola a čo je nového. Teraz mám celkom rozpísané prsty, takže to pôjde šupom.

Najskôr niečo k novému Lyaoutu. Som s ním mimoriadne spokojná...a odvážim sa povedať jediné:
Ja ho proste milujem!
Je nenormálne úžasný...šialený, presne taký aký som už strašne dlho hľadala. Ďakujem dievčaťu menom Anýssek. Je úžasná. Pomáhala mi s teóriou nastavovania všetkého možného aj nemožného, aby to tu vyzeralo tak, ako teraz. Sice to nie je ešte celkom u konca, ale je to ako tak uzavreté.

Teraz prejdem k tomu, prečo som tu od pondelka nebola: Bola som na návšteve u mojej starkej. Názov nehovorí jasne...nebola som v nočnej more, aj keď to tam tak občas vyzeralo.

V pondelok večer som sa zbalila a dala som sa odviezť do Nižnej Slanej mojím dvorným šoférom (prepáč oci...:)). Akonáhle som vystúpila z auta, šokovalo ma, koľko snehu bolo na lúke, ktorá akoby ukončovala dedinu, a pritom moja starká býva hneď pod ňou. Bolo tam snehu asi tak po ...ani nie po členky...takmer žiaden. Lenže, ako som mohla predpokladať, práve keď som za sebou zabuchla dvere auta, stúpila som na ľad a už som ležala. Všetci sa na mne samozrejme dobre bavili.

Na druhý deň ráno som sa zobudila a keď som našla kuchyňu, starká ma privítala vetou: "Už si videla, koľko snehu napadlo?" To ma tak šokovalo, že som sa takmer prebrala. Pozrela som von oknom....a tam...ty pána, snehu po pás. Celé doobedie som sa babrala s odhŕňaním závejov zo schodov a cestičiek smer pivnica a smer pes.

Potom vám to nebudem rozpisovať, poviem to len v skratke: ešte aj teraz ma mučia nočné mory v prevedení tácok plných koláčov od výmyslu sveta, ktoré boli predomňa ukladané vždy, keď som si povedala, že už by aj bolo dosť s jedením.

Jeden deň sme pustili psa z reťaze, a ten ako besný utekal na "vychádzku". Väčšinou sa vráti do hodiny, lenže ten deň nie. Chodili sme ho vyvolávať každú hodinu. Večer, keď starká zamykala dvere, psa nikde. Pri večeri sme ho oplakali...diagnózy a dohady: našiel stopu nejakej zveri a napadli ho zajace kanibali, ktoré si ho teraz opekajú (ale nie, robím si srandu), po druhé: narazil na nejakú divú zver, ktorá si ho dala ako predjedlo, stratil sa a nevedel nájsť svoju stopu, aby sa vrátil domov, a posledná dedukcia: zastrelil ho poloslepý poľovník.

No, proste sme sa oňho už nemohli ani báť, pretože naša nádej sa vyparila. Ráno sa zobudím, a čo nevidím? Pes na reťazi. Starká ráno išla do kostola a našla ho, ako spal na verande. Zavesila ho na reťaz, nakŕmila ho a teraz sme všetci spokojný.

Takže, asi takto prebiehali moje prázdniny pri starkej!

S krvavou úctou: Vaša Sookie
 


Komentáře

1 bloody bloody | 9. ledna 2010 v 13:35 | Reagovat

Tak Johnny sa nám stratil ?! :D Veď ten sa vráti furt, ale dedukcie boli zaujímavé   :D
A neboj, ja som si tiež dala párktát na držku, ale potom som rýľom ten ľad rozmlátila a bolo chvíľu dobre  ;-)

2 B. B. | Web | 14. ledna 2010 v 18:04 | Reagovat

ten design je naprosto úchvatnej! :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama