"People are supposed to fear the unknown, but ignorance is bliss when knowledge is so damn frightening." - Anita Blake

Leden 2010

Coffee Addiction

30. ledna 2010 v 13:45 | Sookie |  Broke the silence promise.
Hello!
Ako sa dnes máte? Dúfam, že nie tak ubehane ako ja. Keď som ráno vstala, šokovalo ma ostré svetlo presvitajúce spoza zastretých žaluzii.
No, jednoznačne to bol šok, keď som zbadala asi meter snehu na našej záhrade.
Vyzerá to fakt šialene, že je začiatok februára a my sa topíme v snehu. Alebo sa to zdá šialené len mne??? Nemyslím.
No, musím to vzdať, lebo s tým jednoducho nič neurobím (ale, sakra...poriadne ma nas...o, keď som odpratala tie kopy snehu zo schodov a otočila som sa na ďalší, čerstvo napadnutý polmeter...).
Dnes som poriadne nabudená do písania, lebo ako som vám spomínala ten nový počítač (len a en môj :D), tak ten mi príde už tento týždeň...očakávam ho okolo pondelka, až stredy...ak nepríde dovtedy, budem sa sťažovať!!!
No, samozrejme, ku nabudenosti mi pomáha aj šálok kávy, ktorý horúčkovito zvieram v rukách. Hmm...milujem tú vôňu, tú chuť...a, ten pocit...
Ok, idem sa pustiť do nových článkov...
Vaša Sookie (and her cup of coffe :D)

Připadá ti to taky tak tragický - Pět T -?

29. ledna 2010 v 20:33 | Sookie |  Broke the silence promise.
Taaakže, na dnes končím.
Som kaputto už zo školy, a teraz som sa dorazila toľkými článkami...ale, je to radosť. Ďakujem vám, že mi komentujete články. Len za tú hodinku, čo som tu bola som dostala 10 komentárov od rôzych ľudí...vážne vám ďakujem!

Zajtra sa vám určite ozvem a pridám nejaké nové veci...dúfam. Práve ma napadol námet na skvelú jednorázovku, ale to až zajtra


A na rozloučenou jim zamáváme...

20. ledna 2010 v 21:12 | Sookie
Takže, na dnes končím.
Neviem presne, kedy sa tu znova objavím, ale určite sa posnažím, aby to boo v čo najkratšom čase.
Ale, aby som vás ešte trochu potrápia, raz večer som si len tak čmárala (teraz je moja tvorba poznačená novou závislosťou s názvom Victoria Frances). Vzniklo z toho len niečo maé, ale mne sa to veľmi páči.
Je to kreslené podľa obrázka v telefóne, takže je to len taký výcuc.
Tu to máme:

Tak místo slov vyletí z pusy jenom modrý motýl...

20. ledna 2010 v 20:55 | Sookie
Och, ako je to len dávno, keď som vás naposledy tríznila svojimi priblblými fotkami a tak...
No, zvyknite si. Po nabádaní niektorých známych som sa rozhodla, že znova začnem tvoriť (patrilo by sa, keď tento rok robím ročníkovú prácu umeleckej školy).

Takže, tento obraz (aby som ho nejako upresnila) vznikol vo chvíli slabej depresie z nízkej hladiny nápadov, čo sa týkalo havne mojich poviedok. Preto som sa uchýlila ku tomuto mne nie cudziemu donucovaciemu prostriedku na múzy. vzala som do ruky uhlík, a vzišlo z toho toto.

Chcem vás poprosiť, aby ste sa zapojili do komentárov, a napísali svoj názor na tento obraz, a na moju tvorbu všeobecne (či už výtvarnú, fotografickú, alebo poviedkovú). Budte úpromní, pretože od toho sa potom bude odvíjať aj počet, či nepočet mojich výtvorov.

Takže, ut je to "veľdielo":

Zabalím si tvoji vůni do cigarety

20. ledna 2010 v 20:22 | Sookie |  Broke the silence promise.
Tak, znova: Hello!
Áno, viem, že som sa tu dosť dlhú dobu nezastavila....Hej, päť dní ešte nie je až tak dlhá doba. Ok, tak prejdem k jadru celej veci.

Tento týždeň sa nám počasie znova zbláznilo a zdá sa, že sa nachádzame v nejakom začarovanom kruh, v ktorom čas plynie len od novembra cez december, a znova naspäť.

Viem, že je to troch bláznivé, ale verte mi...na lúke pod dedinou sa nám urobilo normálne klzisko. Najnovšie ho s kamoškou využívame ako náhradu za to platené v meste. Má to pár výhod, z ktorých stačí spomenúť jednu: sme tam len my dve...plocha ako slabá školská telocvičňa, dokonale vyhladená...proste sen.

Takže, asi ma pochopíte, keĎ vám poviem, že popri tom všetkom polročnom zhone chcem aspoň na dve hodiny zabudnúť, že som človekom, a hrať sa na nezainteresovanú...ani neviete, ako vám poriadny pár na studený podklad pomôže vyčistiť hlavu!

Nuž, ale čo...teraz som tu, a to je pomerne podstatné, keďže som skvelo naladená a mienim sa tu zdržať aspoň hodinku (kto čaká nieč okolo 10 článkov, nech sa vráti k nám, pod zemský povrch).

Takže...Never give up...a horsa do práce!

Vaša milovaná
Sookie

Close your eyes and see the sky is falling

12. ledna 2010 v 15:42 | Sookie |  Broke the silence promise.
Ahoj, ahoj...
Tak, ako ste sa tu mali, kým som sa ja drvila do školy? No, myslím, že to tak robila väčšina. Určite to nebola pre všetkých rovnaká radosť. Samozrejme, každému podľa gusta...napríklad, ja som sa do školy netešila práve pre to, že tam uvidím svojich priateľov. Samozrejme, na tých ozajstných som sa naozaj tešila, lenže tých som výdavala aj cez prázdniny, takže mi až tak nechýbali.

Ok, prejdem k veci. Rozhodla som sa, že blog nebudem pozastavovať na dobu neurčitú/určitú, ako to robia niektorý moji Aff. Myslím, že to nie je potrebné, pretože som sa snažila školu dobehnúť aj niektoré prázdninové večery, keď som nemala s kým chodiť von. Jednoducho povedané, pokračuje to tu tak, ako doteraz.

Idem sa posnažiť a pridáv vám sem ešte nejaké články...aspoň dúfam.

S "krvavou úctou"
Vaša Sookie

Príbeh 27. - Blog have a new dress and I am back from Nightmare

8. ledna 2010 v 20:46 | Sookie |  Broke the silence promise.
Taaak, a som späť. Bola som tu už včera, ako ste si určite všimli, ale nemala som náladu rozoberať, kde som bola a čo je nového. Teraz mám celkom rozpísané prsty, takže to pôjde šupom.

Najskôr niečo k novému Lyaoutu. Som s ním mimoriadne spokojná...a odvážim sa povedať jediné:
Ja ho proste milujem!
Je nenormálne úžasný...šialený, presne taký aký som už strašne dlho hľadala. Ďakujem dievčaťu menom Anýssek. Je úžasná. Pomáhala mi s teóriou nastavovania všetkého možného aj nemožného, aby to tu vyzeralo tak, ako teraz. Sice to nie je ešte celkom u konca, ale je to ako tak uzavreté.

Teraz prejdem k tomu, prečo som tu od pondelka nebola: Bola som na návšteve u mojej starkej. Názov nehovorí jasne...nebola som v nočnej more, aj keď to tam tak občas vyzeralo.

V pondelok večer som sa zbalila a dala som sa odviezť do Nižnej Slanej mojím dvorným šoférom (prepáč oci...:)). Akonáhle som vystúpila z auta, šokovalo ma, koľko snehu bolo na lúke, ktorá akoby ukončovala dedinu, a pritom moja starká býva hneď pod ňou. Bolo tam snehu asi tak po ...ani nie po členky...takmer žiaden. Lenže, ako som mohla predpokladať, práve keď som za sebou zabuchla dvere auta, stúpila som na ľad a už som ležala. Všetci sa na mne samozrejme dobre bavili.

Na druhý deň ráno som sa zobudila a keď som našla kuchyňu, starká ma privítala vetou: "Už si videla, koľko snehu napadlo?" To ma tak šokovalo, že som sa takmer prebrala. Pozrela som von oknom....a tam...ty pána, snehu po pás. Celé doobedie som sa babrala s odhŕňaním závejov zo schodov a cestičiek smer pivnica a smer pes.

Potom vám to nebudem rozpisovať, poviem to len v skratke: ešte aj teraz ma mučia nočné mory v prevedení tácok plných koláčov od výmyslu sveta, ktoré boli predomňa ukladané vždy, keď som si povedala, že už by aj bolo dosť s jedením.

Jeden deň sme pustili psa z reťaze, a ten ako besný utekal na "vychádzku". Väčšinou sa vráti do hodiny, lenže ten deň nie. Chodili sme ho vyvolávať každú hodinu. Večer, keď starká zamykala dvere, psa nikde. Pri večeri sme ho oplakali...diagnózy a dohady: našiel stopu nejakej zveri a napadli ho zajace kanibali, ktoré si ho teraz opekajú (ale nie, robím si srandu), po druhé: narazil na nejakú divú zver, ktorá si ho dala ako predjedlo, stratil sa a nevedel nájsť svoju stopu, aby sa vrátil domov, a posledná dedukcia: zastrelil ho poloslepý poľovník.

No, proste sme sa oňho už nemohli ani báť, pretože naša nádej sa vyparila. Ráno sa zobudím, a čo nevidím? Pes na reťazi. Starká ráno išla do kostola a našla ho, ako spal na verande. Zavesila ho na reťaz, nakŕmila ho a teraz sme všetci spokojný.

Takže, asi takto prebiehali moje prázdniny pri starkej!

S krvavou úctou: Vaša Sookie

Príbeh 26. - Happy New Year

2. ledna 2010 v 19:58 | Sookie |  Broke the silence promise.
Taaak, milí moji...za prvé sa vám chcem ospravedlniť, že som prišla po x-tom dni ahneď som začala novinkami. Mala som sa vám najskôr prihovoriť, a zaželať vám všetko najlepšie do nového roku. To sa týka už aj tej druhej veci a to jest, že ja pre vás nemám pripravený nijaký oslňujúci blend s novoročným prianím...nie som veľmi na grafiku, (ale už sa pomaly dostávam ku vyrábaniu ikoniek vo photoshope) takže ja aspoň ústne:

Všetko najlepšie do nového roku, hlavne veľa úspechov, lásky a splnených prianí!