"People are supposed to fear the unknown, but ignorance is bliss when knowledge is so damn frightening." - Anita Blake

Prosinec 2009

Príbeh 25. - I will put into it !

27. prosince 2009 v 14:06 | Sookie |  Broke the silence promise.
Tak, a som tu znova - tešíte sa ? (Hm, že sa pýtam)
Je po Vianociach, na ktoré sme sa tešili celý rok a máme ich z krku za jediný večer. No, nie je to kruté??? Hm, ani nie, keď si predstavím, že sa na tie darčeky budem pozerať aspoň tento rok. Pod perexom pridávam aj niektoré dary...nebudem s tým otravovať hneď tu. Inak, dnes sa máte na čo tešiť...som v celkom pozoruhodnej melanchólii, takže sa budem snažiť pridať čo najviac vecí.
Tak, pekne si počkajte na novinky a postrehy, ktoré pozháňala
Vaša Sookie

Príbeh 24. - Sneh + blížiace sa Vianoce + začiatok prázdnin = Sookie je vo vytržení

23. prosince 2009 v 21:23 | Sookie |  Broke the silence promise.
Podnadpis: Ako sa Sookie snažila dostať na prednášku o čiernej vesmírnej hmote, a ako sa z blondýnky stala červenovláska...

Tak, kde začať??? Ok, takže začnem utorkom, čiže včerajškom. Ďeň predtým sa mi kamoška zverila s informáciou, že na druhý deň ide na konferenciu o čiernej vesmírnej hmote. Nebyť mojej sebakontroli, začala by som slintať. Keď som si vydrankala, či by som nemohla ísť s ňou, došlo mi, že najväčším problémom bude pohovor s rodičmi. Takže, večer som sa im pekne zverila so svojimi plánmi, ale, trochu som to oľutovala, keďže z maminej strany som dostala zamietavú odpoveď ihňeď a z otcovej strany to bolo otázne. Takže, na druhý ďeň (ďeň konania konferencie) som sa rozhodla hneď po príchode šokovať svojím kontroverzným správaním s úmyslom obmäkčenia rodičov. Keďže som bola sama doma, vzala som to od svojej izby (priznám sa, tak čisto som tam ešte nemala), pokračovala som vydrhnutím kuchyne a skončila som pri zabijackom odpratávaní dvadsiatich cm snehu. Musela som ho dostať zo schodov, z príjazdovej cesty, aby sa oco s autom vedel nasúkať do garáže. Prídem dnu, tam ma mama čaká s horúcim čajom, bola som vychválená do neba, aká som šikovná (hahaha). Nakoniec z mamy konečne vyliezlo, že aj keď som sa tak snažila, môžem ísť s tou prednáškou niekam, lebo večer budem zdobiť medovníky. Tak týmto ma úplne odrovnala. Ja sa tam snažím ako blázon, a dopadne to takto ?

Dobre, vzala som to statočne a pretrpela som zdobenie medovníkov s krutou predstavou, že kamoška si práve teraz vychutnáva nové fakry o červých dierach a nekonečnom časopriestore (pichá ma z toho pri srdci - len pri - ešte teraz).

Tak, pokračjeme ďalším dňom. Prídem do školy a prekvapí ma fakt, že na našej zaostalej škole (to je ešte slabé slovo) sa budú rozdávať akéi vianočné darčeky. Dostali sme každý po veľkom balíčku (surový kus škatule zabalený v baliacom papiery). Všetci sa na to vrhli ako deti v somálsku na vodu a po roztrhnutí papiera sa im konečne dostali veci v hlave na miesto a pochopili, že hicičo, čo dostaneme na našej škole je akési pomýlené. Tak to bolo aj tentokrát. Dostali sme nejaké balíčky od nejakých nám neznámych nameckých rodín, ktoré si zrejme myslia, že krajiny tretieho sveta (to jest chudobné krajiny ako Somálsko, africké krajiny) sa začínajú od Slovenska. A to sú teda na poriadnom omyle! My, deviataci sme dostali detské ponožky, čiapky a plyšové hračky.
Je toto v poriadku ???
Africké deti trpia hladom a smädom a nejaké rodiny darujú peniaze, aby pomohli deťom, ktoré to vôbec, ale vôbec nepotrebujú. Nemohli poslať ďeťom do Afriky napríklad pakle s vodou? Nepomohli by tým viac?
No, proste som bola z toho vrcholne znechutená. A, k tomu nás ešte učitelia vyhnali do tej najväčšej snehovej fujavice, že sa ideme prejsť a pri miestnom ihrisku oficiálne zahájili školskú guľovačku. Predstavte si, že také deviatacké čaje prídu do školy v čižmičkách na opätku, v krásnom novom kabátiku a učitelia im povedia, že majú smolu, ale ideme sa guľovať??? (Presne to bol píklad niektorých mojích spolužiačok...chúdence).

No, tak teraz mi povedzte, že zima nie je krutá. Vianoce milujem, ale toto bolo vážne od veci. Ale, jedno plus to má. Z mojich blond vlasov som si redchvíľou vykúzlila nádhernú bordovo-červenú hrivu....WoW.

Tak, vám prajem Šťastné a Veselé Vianoce!!!

Príbeh 23. - Are you afraid? No, Why?

16. prosince 2009 v 15:58 | Sookie |  Broke the silence promise.
Tak, pridala som vám zopár článkov, a teraz sa idem trochu (m)učiť. Dnes nám konečne nasnežilo. Už som si myslela, že tohtoročné Vianoce budú nostalgické bez snehu, ale ako sa ukázalo, príroda dokáže za týždeň skočiť z jedného extrému do druhého. Ešte pred pár dňami bolo u nás okolo tých desiatich stupňov nad nulou, príjemné slniečko (no, príjemné ako príjemné...pre mňa veľmi nie, keďže mám radšej zamračené a zimu ako nepríjemné sparné slnečné dni). A o pár dní neskôr sa nám teplomery zbláznili a začali ukazovať takých desať stupňou. Pod nulou. Keď chodím do školy, slúchadlá mi primŕzajú ku ušiam...nepríjamné. No, ale aspoň budeme mať krásne biele Vianoce...pár obetí na životoch pre šok zo zmeny počasia snáď premlčíme a môžeme sa ďalej hrabať pod vianočným stromčekom, či sa tam náhodou niečo pre nás nenájde...

Príbeh 21. - What heppened ???

7. prosince 2009 v 20:00 | Sookie |  Broke the silence promise.
A konečne som po dlhom čase pridala niečo aj do tejto rubriky.
Zrejme to bolo preto, že doteraz som nemala nič zaujímavé, čo by stálo za to uverejniť to sem. Ale, teraz som si toho nazbierala trocha viac. Tak, začneme.
Posledné týždne sme v škole na nože takmer s každým učiteľom. No, dobre tým každým myslím hlavne našu triednu. To je teda prípad. Sme s ňou na bojovom poli už dosť dlho, ale až teraz sa to vyhrotilo. Tak si predstavte, že z písomky z matiky (je nám aj triedna, aj matikárka zároveň) sme mali ako trieda preimer 4,9 (odhadujem, lebo neviem, čo výde z 13-tych pätiek a z 3 štvoriek). Učivo nám nevie vysvetliť, ale keby sa o to aspoň pokúsila (prospel by aj väčší záujem z jej strany), tak by sme jej to nemali až tak za zlé. Ona si proste odrecituje nejaké učivo pred tabuľou, rozčuľuje sa, že ju nikto nepočúva (hoci, už štvrtina triedy pochopila, že keď ju budú počúvať aspoň jedným uchom, nebude jej to vadiť...no, povedzte mi, ktorý normálny učiteľ bude toto tolerovať??) a potom sa riaditeľ čudje, že prečo nás tak nemá rada.
No, radšej na inú tému, lebo sa mi dvíha tlak.
Vo štvrtok som bola na Olympiáde zo SJaL a, neverila som vlastným ušiam, keď na vyhodnotení zaznelo aj moje meno...
A, dokonca som bola na 1.mieste!
Ja som sa tešila, ako malá. Za prvé mi to neskutočne pomôže na školu, a za druhé, som ešte nikdy nebola na žiadnej súťaži vyššie, ako na okresnom kole. A, teraz sa vyberiem na krajské, a hneď som si zlýzla všetok med....bože, ja som skákala meter-dvadsať. V januári idem na celoslovenské kolo, tak mi držte palce (ale, nie...si robím srandu...všetci máte určite aj iné problémy, ako sa zaoberať tým, že ide nejaká bláznivá baba na celoslovenské kolo nejakej olympiády, o ktorej ste v živote nepočuli).
Ale, aj tak ďakujem, že som sa mohla vykecať...Tak, zatiaľ sa majte!
Vaša Bloody.Sookie